Život s úsmevom

Deň, keď som sa rozhodla pre život s úsmevom, bol darom od Boha. Prečítala som si knihu „Tajomstvo“ od Rhonda Byrne, ako som už písala vo svojom príbehu, a dúfala som, že budem šťastná. Táto kniha však nezmenila môj život. Iba pohľad naň. Tomu dňu predchádzalo množstvo dní s depresívnych nádychom a už ma taký život unavoval natoľko, že som nevládala ráno vstať z postele. Viac o tom píšem v mojom eBooku.

Najsmutnejšie na tom bolo to, že som to pochopila až vo veku tridsaťsedem rokov. Ale keďže všetko je iba relatívne ( vďaka za ten objav pán Einstein ) a čas vlastne neexistuje, jediné, čo existuje je TERAZ, som šťastná, že som to vôbec pochopila. Ani v tejto chvíli, ešte celkom netuším, kam moja cesta vedie, no som si istá, že sa všetko deje pre niečo a pre moje najvyššie dobro, a pre najvyššie dobro všetkých.

Od chvíle, kedy som si začala uvedomovať svoje bytie, tento svet a jeho pravidlá, vedela som, že to, čo väčšina považuje za normálne, takzvané „tak to má byť“, som ja vždy považovala za nezmyselné a pýtala som sa, prečo to tak je? Lebo to niekto povedal? Vždy som cítila, že veľa vecí robím a nemám z nich dobrý pocit, pretože to tak nemá byť.

Prečo to niekto tak chce? A prečo nám to vnucuje robiť týmto spôsobom? Každý z nás má svoje predstavy o živote a je správne ísť priamo k nim. Napriek pravidlám, napriek škaredým pohľadom iných, napriek všetkému.

Skúste sa prejsť po ulici. Pozorujte ľudí. Koľko z nich sa usmieva? Koľko z nich sa mračí? Ráno takmer nestretnete človeka, ktorý by mal úsmev na tvári. Je naštvaný, pretože musel vstať na budík v čase, kedy si to jeho telo neprialo. Kráča do práce, ktorá ho vôbec nebaví. A keby ho aj bavila, 80% práce, ktorú musí urobiť sú nezmysly vymyslené ľuďmi, ktorí žijú “na Mesiaci”. Mimo realitu.

Zdravý sedliacky rozum nám chýba a preto robíme to, čo robíme. A musí to tak byť? NEMUSÍ. Je to vždy iba tak ako to chceme. Čo máme v hlave to máme v živote. To sme si vytvorili. Tomu veríme. Opakujem – NEMUSÍ to tak byť.

Existuje kľúč, ako všetko zmeniť. Volá sa LÁSKA.

Ale pozor!

Láska nie je chémia medzi dvoma ľuďmi.

Láska nie sú nároky a chcenie.

Láska nie je zasahovanie inému do jeho predstáv o živote, aj keď pod zámienkou nazvanou „chcem ti iba dobre“.

Nikto nevie, čo je dobré pre toho druhého. My totižto nevieme ani to, čo je dobré pre nás samých. Láska nemá podmienky. Nič neočakáva. A hlavne zabudnite, že Vás niekto iný ako VY, môže urobiť šťastným. A už vôbec nie tým, že bude robiť to, čo chcete.

Vezmime si takú lásku k dieťaťu. Žena túži po dieťati. Je to prirodzená túžba o niekoho sa starať, dať mu svoju lásku. Potiaľto je to v poriadku. Inak by sme tu neboli. Samozrejme, častokrát sa narodíme aj pre neodolateľnú chuť na sex, aj to je život. Dieťa je čisté, voňavé, úžasné. Občas aj smrdí, to k tomu patrí.

Dieťa má čistú energiu a nič okrem lásky nepozná. Láska je všetko čo potrebuje, okrem tekutín, potravy a vylučovania. Všetci sa tešia, že sa narodilo, chvália sa po celom svete, sú hrdí a všetko možné. Robia všetko, aby sa prispôsobili tomu malému stvoreniu.

Čo sa stane, že príde deň, kedy nám začne liezť na nervy to, čo robí? Čo sa stane, že máme zrazu pocit, že všetko čo robí je nesprávne a musí to robiť inak? Prečo mu dávame príkazy, zákazy a obmedzujeme ho? Prečo musí byť niekym koho sme si vysnívali? Prečo nedokážeme prijať, že je také aké je? Je to osobnosť tak ako my. Je iné ako my. A tak je to správne. Každý musí byť sám sebou a deti to vedia skvelo.

Dieťa sa zrazu rozosmeje. Ale dospelý má pocit, že teraz by sa smiať nemalo. Nie je to vhodné. V čakárni u lekára by dieťa nemalo prejavovať radosť. A prečo nie? Možno by rozveselilo  ubolených ľudí. Možno by ich priviedlo k zamysleniu, k spomienke, keď aj oni boli deťmi, keď boli šťastní a veselí. Teraz sedia naštvaní u lekára, pretože ich negatívne myšlienky a pocity pripravili o radosť zo života a všetko ich z toho bolí.

ÚSMEV je lepší ako lieky. Môžete mi veriť.

Bola som človekom, ktorý mal v sebe toľko smútku, že mu vytekal ušami. Depresia bola mojou najlepšou kamoškou. Bála som sa všetkých a všetkého. Celý život sa o mňa chcel niekto starať, myslieť to so mnou „dobre“ a dávať mi „dobré rady“. Ale nevedeli ani čo je dobré pre nich nie to ešte pre mňa. Vôbec nevedeli kto som. Tak veľmi ma to oberalo o energiu, že som si povedala DOSŤ.

Takto nemôžem žiť. NECHCEM takto žiť. Rozhodla som sa zmeniť to. Urobiť každý jeden deň jeden krok, niekedy dva. A čuduj sa svete: funguje to. Hoci po dvoch týždňoch s úsmevom na perách som si povedala:

„ Nedokážem to. Všetci okolo mňa sú naštvaní. Ja sa na nich usmievam a oni mi svojim naštvaným pohľadom berú zvyšok energie“.

Aj tak som to nevzdala a po piatich rokoch sa veľa vecí v mojom živote zmenilo. Vzdala som sa množstva strachov a usmievať sa na ľudí, aj na tých naštvaných, mi dnes neberie energiu.

Už sa dokážem dívať na situácie s nadhľadom a brať ich také aké sú ( nie úplne všetky ), pretože vždy to má nejaký vyšší zmysel. Viem, že hnevom, odsudzovaním a nenávisťou škodím iba sama sebe a preto to obmedzujem na minimum. A verte mi, je to krajší život.

Neustále sa bude niečo vynárať z vášho podvedomia, čo muste zdolať, aby to mohlo odísť a prestalo vám škodiť. Niekedy je to zábava, inokedy utrpenie.

Stojí to úsilie, prekonať samú seba, slzy a možno i bolesť…no potom…je to skvelý pocit oslobodenia.

Viete, mi ľudia zo všetkého robíme problém. A pritom problém ako taký vôbec neexistuje. Vždy ho vyrobíme my. Je úplne jedno, či ste skvelé alebo nie. Komu to vadí? Vadí to ľuďom okolo vás. A viete prečo? Pretože potrebujú riešiť niekoho iného, aby nemuseli seba. Potrebujú mať nejaký problém, aby mali pocit, že sú tí lepší. To teda nie je váš problém.

Môžete byť rovnako šťastné v teplákoch i v úžasnej róbe. Lenže ONI budú mať s vami problém aj v teplákoch aj v róbe. Pretože v ich vnútri je niečo s čím si nevedia rady a obviňujú celý svet okrem seba. Skúste sa povzniesť, keď sa vám to stane. Nechajte takého človeka nech útočí, nadáva, obviňuje vás, ale nesúďte ho. Nehnevajte sa na neho. Nerobí to preto, že vás nenávidí. Nemá rád sám seba.

Preto nereagujte. Nechajte ho, nech to z neho vyjde von. Uľaví sa mu a vás sa to nedotkne. Nie je to namierené proti vám. V podstate by rád navrieskal sám na seba. Vo vás vidí seba. To, čo mu vadí na vás mu vadí na sebe. Neberte to osobne. Buďte jeho priateľ. Život je krásny. On by to tiež rád tak videl. Tak mu to ukážte, ale nečakajte, že sa vám hneď hodí okolo krku. Skôr po vás niečo hodí. Nacvičte si uhýbanie a bude to v pohode.

Život je prekrásny, daj mu šancu.

Uži si deň s úsmevom 🙂

Mojim poslaním je prekonávať strach. Baví ma pomáhať ľuďom nájsť Zem Slobody, kde sa strach mení na pokoj v duši. Môj príbeh si prečítajte tu>>
Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Vaše osobné údaje budú použité iba pre účely vyriešenia vašej otázky. Zásady spracovania osobných údajov