Básne pre Dušu

ktorá ich určite pochopí

Máte niekedy pocit, že Váš život potrebuje zmenu a neviete kde začať? Potrebujete zo seba dostať emócie, ktoré Vás blokujú a pochopiť, čo sa vo Vás deje?

Máte možnosť čítať básne, ktoré vám ukážu iný pohľad na vás i tento svet. Možno v niektorých nájdete aj samé seba. Pomôžu vám nahliadnuť do vlastného vnútra, rozcítia vás, potešia, možno nahnevajú a uvoľnia pocity, ktoré vám bránia mať život aký si želáte.

Už niekoľko rokov píšem básne, aby som si vyčistila myseľ. Doteraz som ich vždy ukrývala v zásuvke. Nastal čas ukázať ich svetu, pretože verím, že Vás prinútia zamyslieť sa a vyčistiť i Vašu myseľ.
Moje básne sú o harmónii ľudskej duše, kráse okolo nás, ale tiež o nezmyselných systémoch, ktoré nás ovládli. Sú aj o hlbokom smútku a tiež o radosti. Možno Vám pomôžu otvoriť oči a byť lepšími a šťastnejšími ľuďmi.

Verím, že sa v niektorých básňach nájdete. Môžu byť  aj o vás. O vašom živote. O vašom svete. O vašich vzťahoch. O vašom žiali i radosti. O zmysle a kráse života.

 

TERAZ

Táto zbierka básní ťa naučí počúvať tvoju dušu.  Pri jej čítaní sa dostaneš hlbšie k sebe.

Ukážka z básnickej zbierky *TERAZ*

NÁDHERNÁ KRAJINA

Sedím tu v tráve
pozerám do diaľky
Vietor si práve
nalieva kávu do šálky

Slnko mu svieti
kávu mu osladí
Púpava odkvitá
Vôbec to nevadí

Kolobeh života
Každý deň o kráse
Vnímanie prírody
je vedou o spáse

Prišiel mrak,
zachveli sa divé maky
Vietor privial pod oblak
ďalšie krásne mraky

Prší hustý, tichý dážď,
pozorujem kvapky
Do hĺbky zeme túžia zájsť
Ich život je krátky

Daždivý zvuk
je ako láskavá melódia
Pád kvapky do rieky...
Zmocní sa ma eufória

Na nič nemyslím
iba na svet hľadím
Užívam si chvíľu,
dažďom tvár si schladím

Dokonalá súhra rolí
ľuďom celkom vzdialená
Vyšlo slnko, usmialo sa
Krajina je nádherná

HORA

Keď hora prehovorí
mám pocit, že spieva
Šíri vôňu blaženosti
Nič nepredstiera

Dáva mi priestor
byť a dýchať
Mám svoje miesto
Všetko sa ma týka

Všetky tie stromy,
ktoré ju tvoria,
tie moje tajomstvá
nikomu nehovoria

Potôčik tečie,
zvukom ma lieči
Odnáša všetko,
čo sa mi prieči

Keď dážď zaspieva
všetko smädné
vďačí mu za veľa
A my kde sme?

RIEKA

Tečie cestou kľukatou
pomedzi stromy, hory, mestá
Tečie podľa zákonov
Nikdy nemôže prestať

Z mosta na ňu pozerám
Možno mi niečo prezradí
Odpovede stále nepoznám,
ale viem, že ma nezradí

Stále tečie, nepremýšľa,
že by chcela robiť niečo iné
Z koryta už párkrát vyšla,
Ale nebolo to veľmi pôsobivé

Sem-tam spraví niečo nekalé,
Pretože jej zahatíme cestu
Naše kroky nedbalé
postavia nás zoči-voči trestu

Prosím ju: „buď ku mne milá,
keby som sa potopila
Pomôž mi priplávať k brehu
Dám ti všetku svoju nehu“

Každá kvapka skončí v mori
Tečie a nič nehovorí
Tak to má byť, už to viem
Rieka, ja ti ďakujem

Moje básne trochu inak