Básne pre Dušu
ktorá ich určite pochopí
Máte niekedy pocit, že Váš život potrebuje zmenu a neviete kde začať? Potrebujete zo seba dostať emócie, ktoré Vás blokujú a pochopiť, čo sa vo Vás deje?
Máte možnosť čítať básne, ktoré vám ukážu iný pohľad na vás i tento svet. Možno v niektorých nájdete aj samé seba. Pomôžu vám nahliadnuť do vlastného vnútra, rozcítia vás, potešia, možno nahnevajú a uvoľnia pocity, ktoré vám bránia mať život aký si želáte.
Už niekoľko rokov píšem básne, aby som si vyčistila myseľ. Doteraz som ich vždy ukrývala v zásuvke. Nastal čas ukázať ich svetu, pretože verím, že Vás prinútia zamyslieť sa a vyčistiť i Vašu myseľ.
Moje básne sú o harmónii ľudskej duše, kráse okolo nás, ale tiež o nezmyselných systémoch, ktoré nás ovládli. Sú aj o hlbokom smútku a tiež o radosti. Možno Vám pomôžu otvoriť oči a byť lepšími a šťastnejšími ľuďmi.
Verím, že sa v niektorých básňach nájdete. Môžu byť aj o vás. O vašom živote. O vašom svete. O vašich vzťahoch. O vašom žiali i radosti. O zmysle a kráse života.
TERAZ
Táto zbierka básní ťa naučí počúvať tvoju dušu. Pri jej čítaní sa dostaneš hlbšie k sebe.
Ukážka z básnickej zbierky *TERAZ*
NÁDHERNÁ KRAJINA
Sedím tu v tráve
pozerám do diaľky
Vietor si práve
nalieva kávu do šálky
Slnko mu svieti
kávu mu osladí
Púpava odkvitá
Vôbec to nevadí
Kolobeh života
Každý deň o kráse
Vnímanie prírody
je vedou o spáse
Prišiel mrak,
zachveli sa divé maky
Vietor privial pod oblak
ďalšie krásne mraky
Prší hustý, tichý dážď,
pozorujem kvapky
Do hĺbky zeme túžia zájsť
Ich život je krátky
Daždivý zvuk
je ako láskavá melódia
Pád kvapky do rieky...
Zmocní sa ma eufória
Na nič nemyslím
iba na svet hľadím
Užívam si chvíľu,
dažďom tvár si schladím
Dokonalá súhra rolí
ľuďom celkom vzdialená
Vyšlo slnko, usmialo sa
Krajina je nádherná
HORA
Keď hora prehovorí
mám pocit, že spieva
Šíri vôňu blaženosti
Nič nepredstiera
Dáva mi priestor
byť a dýchať
Mám svoje miesto
Všetko sa ma týka
Všetky tie stromy,
ktoré ju tvoria,
tie moje tajomstvá
nikomu nehovoria
Potôčik tečie,
zvukom ma lieči
Odnáša všetko,
čo sa mi prieči
Keď dážď zaspieva
všetko smädné
vďačí mu za veľa
A my kde sme?
RIEKA
Tečie cestou kľukatou
pomedzi stromy, hory, mestá
Tečie podľa zákonov
Nikdy nemôže prestať
Z mosta na ňu pozerám
Možno mi niečo prezradí
Odpovede stále nepoznám,
ale viem, že ma nezradí
Stále tečie, nepremýšľa,
že by chcela robiť niečo iné
Z koryta už párkrát vyšla,
Ale nebolo to veľmi pôsobivé
Sem-tam spraví niečo nekalé,
Pretože jej zahatíme cestu
Naše kroky nedbalé
postavia nás zoči-voči trestu
Prosím ju: „buď ku mne milá,
keby som sa potopila
Pomôž mi priplávať k brehu
Dám ti všetku svoju nehu“
Každá kvapka skončí v mori
Tečie a nič nehovorí
Tak to má byť, už to viem
Rieka, ja ti ďakujem

