VESMÍRNE OTÁZKY – Keď sa strácaš

Vesmír ja neviem, čo mám robiť. Strácam sa vo vlastnom živote. Všetko ma oberá o energiu. Nemám silu ráno vstať z postele. Môj život prestal mať zmysel. Hoci viem, že určite zmysel má. Viem, že by som mala byť vďačná za všetko, čo mám. Ja sa aj snažím byť vďačná a v kútiku duše určite som. Ale nejde mi to. Neviem nájsť nič pozitívne.

Nič, čo by mi dávalo zmysel, čo by ma malo tešiť. Prepáč mi tú nevďačnosť. Viem, že si mi dal všetko, čo k životu treba. Neviem s tým narábať. Je to akoby si zvieratku dal ihlice a vlnu a čakal od neho, že ti upletie sveter. Nakresli mi prosím na oblohu návod na život.

Vesmír prehovoril

Všade okolo teba je niečo pozitívne.

A čo pozitívne je na živote, ktorý ma nebaví?

Si na prechádzke so psíkom. Priateľom človeka. To je pozitívne.

No…, dal si mi takého, ktorý nie je zrovná priateľ človeka. Robí všetko preto, aby ma nasral. Vôbec ma neposlúchajú.

To asi nebude jeho chyba.

Áno, máš pravdu… Nebude.

Tento pes, Ťa prišiel niečo naučiť. Volá sa to radosť a pokora. Každým svojim pohybom Ti hovorí: Teš sa z maličkostí.

Z čoho napríklad?

Že je tráva zelená.

No…ona je vyschnutá, takže nie je zelená.

Tak sa teš, že vôbec je.

Ešte aby nebola.

Aj to sa môže stať.

Toto ma veľmi neinšpiruje.

To preto, že rozprávam ako ty. Skús niečo nájsť. Určite je veľa pekných vecí.

Myslíš v obchode na vešiaku?

Nemyslím v obchode na vešiaku.

Žartovala som. Ja viem, čo myslíš. Mám kde bývať. Mám peknú záhradku… teda mala som, kým z nej náš pes neurobil prostredie pre nakrúcanie filmu o Hirošime a Nagasaki. Dobre, sú aj horšie veci.

Pokračuj. Dá sa to aj lepšie.

Prekonala som milión strachov, ďalší milión mi zostáva. Stále iba prekážky. Kde sú tie pekné veci? (žiadna odpoveď). Tak vidíš. Mlčíš.

Nemám čo povedať na takéto videnie sveta. Všade vidíš čiernu.

Čierna je elegantná.

Dá sa to aj tak povedať. Tak skús nájsť niečo pozitívne na čiernej farbe.

Toto sa mi asi nepodarí.

Skús to.

Čierna je smútok.

To nie je pozitívne.

Čierna je elegantná.

To už sme tu mali. Ďalej?

No…, to fakt neviem. Čierna má iba jedno pozitívum. Zoštíhľuje.

Aspoň voľačo. Máš v hlave programy, ktoré Ti neprospievajú. Musíš prestať plytvať energiu na chujoviny.

Aké chujoviny myslíš?

Napríklad: čo si ráno oblečieš do práce.

Hádam sa môžem aspoň pekne obliecť. Teda, ja viem, že sa mi to vždy nepodarí…

Vždy nie..

Ďakujem ti Vesmír, fakt povzbudzujúce.

Naozaj záleží na tom, čo si ráno oblečieš?

Záleží. Nech aspoň nejako vyzerám.

Veď vyzeráš.

Veď vyzerám? ( zasmiala som sa ). To bol vtip?

Nebol to vtip. Každý nejako vyzerá.

Vesmír, poznáš vtip?

Ja poznám všetko.

Aj niekedy robíš vtipy?

Nerobím vtipy. Ako by to vyzeralo, keby som ja robil vtipy?

To ja neviem. Ty vieš všetko. Ako by to vyzeralo?

Predstav si, že by som zažartoval a zrušil gravitáciu. Alebo vám vzal kyslík.

Toto je pre teba vtip? Máš drsné vtipy.

Buď pokojná. Nikdy nežartujem. Na to ste tu vy.

Čo tým myslíš?

Namiesto toho, aby ste boli šťastní, ste vtipní.

Stále nerozumiem.

Beriete jeden druhému kyslík. Obmedzujete sa, bojujete…Namiesto toho, aby ste pevne stáli nohami na zemi, lietate kade-tade, akoby ste nemali gravitáciu.

Tak mi povedz, čo mám robiť, aby som bola šťastná?

Buď.

Vedela som, že to zase bude taká hlboká myšlienka, že to nepochopím. Vôbec si mi neporadil.

Proste buď.

Čo buď? Akože buď šťastná?

Akože buď šťastná.

Alebo buď ako ži?

Alebo buď teda ži.

S tebou je debata ako s mojim psom.

Urážaš ma?

Ale nie. Môj pes je skvelý. On si užíva život napriek tomu, že mu v tom bránim.

No vidíš. A prečo to nerobíš rovnako?

Lebo mne v tom bráni celý svet.

Ty si v tom brániš.

Hmm. Asi máš pravdu.

Vždy mám pravdu.

Ach Vesmír, milujem dokonalosť. ( irónia v hlase )

Zase ma urážaš?

Nie, urážam samú seba.

Vy ľudia ste zvláštni. Nemáte úctu ani k sebe samým.

Vesmír, nemyslíš si niekedy, že si stvoril hovadinu?

Ja nikdy netvorím hovadiny.

No, ale ja myslím človeka.

Človek nie je hovadina.

A ľudský mozog?

Ani ten nie je hovadina.

A prečo sme potom takí hovadsky vychcaní?

Hmm?

Vesmír, ťažká otázka?

Nie. Ťažká odpoveď.

Ty mi nevieš odpovedať?

Viem ti odpovedať, ale ty to nebudeš vedieť pochopiť.

Skús to.

Ľudský mozog dokáže všetko. A tým myslím úplne všetko.

Aj sebazničenie?

Aj.

Toho som sa bála.

Nemusíš sa báť.

Vieš čo ma štve? Stvoril si strach, nechal nás báť sa, a teraz hovoríš, nemusíš sa báť…

Nestvoril som strach.

A kto ho stvoril. Ja?

Napríklad Ty.

To nemyslíš vážne?

Myslím, to vážne.

Ale od stvorenia si tu Ty. Nehádž to na mňa.

Stvoril som človeka a je taký dokonalý, že si tvorí všetko, čo potrebuje i nepotrebuje, úplne sám. Myslí a tvorí. Bohužiaľ aj sprostosti.

Až takých dokonalých si nás nemusel stvoriť.

Tvorím iba dokonalosť.

Chcela by som byť Tebou.

Si mnou.

Som Tvojim lepším „ja“?

Nie si.

Som tým horším?

Nie si. Iba si.

Vidím to tak, že som dosť hlúpa proti Tebe. A nedokonalá.

Si dokonalá. Tým kto si, aká si, ako rozprávaš, čo tvoríš, ako myslíš. To všetko je jedinečné a dokonalé. Prestaň si myslieť, že si zlý a nedostatočný človek. Neporovnávaj sa s nikým. Nedá sa to porovnávať. Vy ľudia máte čudný zmysel pre dokazovanie si svojich kvalít. Zhadzujete iných, aby ste vynikli alebo ponižujete seba pred ostatnými zo strachu z ich dokonalosti. Je to smiešne.

Aspoň sa zabavíš.

To áno, ste veľmi zábavné bytosti. Najzábavnejšie je, koľko zbytočností dokážete robiť, aby ste sa niekam dostali a pritom ste hneď vedľa. Stačí jeden krok.

Mal by si nám vypracovať návod a hodiť do googlu.

Nikdy by ste sa ním neriadili.

Prečo si to myslíš?

Nikdy nepremýšľate jednoducho. Milujete zložitý život. Baví vás robiť zo všetkého problém a tešíte sa, keď to vyzerá, že ste museli vynaložiť veľa úsilia. Cítite sa dôležití. Jednoduchá krása všetkého pre vás nič neznamená.

Často mávam pocit, že pre nás nič nie je dosť dobré. Stále vylepšujeme, aby sme si sťažili život. Nedáva mi to zmysel.

Mne áno.

Aký ?

Veľmi zložitou cestou potrebujete dospieť k názoru, že je všetko jednoduché. Jedného dňa to vzdáte.

Na to sa teším. No ja sa toho asi nedožijem.

Ešte potrebujete veľa času. A nesmrteľnosť nevymyslíte.

Fakt nie?

Fakt nie.

A prečo ju vlastne chceme vymyslieť?

Bojíte sa smrti.

A sme zase pri strachu. Ako sa dá nebáť smrti?

Jednoducho.

Milujem tieto Tvoje odpovede.

Nežijete v prítomnosti. Vždy ste v minulosti alebo v budúcnosti. Neviete si užiť a uvedomiť, čo práve robíte. Cítiť vôňu, počuť zvuk, vidieť krásu okolo vás. Nadávate, keď prší, keď svieti slnko, nadávate na všetko namiesto toho, aby ste v tom videli krásu a prospech pre vás. Tým, že si nič neprežijete, nevychutnáte a nemáte z toho radosť, potom pri zomieraní máte pocit, že ste nič nestihli, je vám to ľúto a chceli by ste ešte žiť. Preto vás smrť desí. Keď sa naučíte prežívať každý okamih svojho života vedome, odídete s radosťou a gráciou.

Zase ma Vesmír dojal. Má takú pravdu, že nemám čo dodať. Je naozaj dokonalý. A my sme tiež. Narozdiel od neho to nevieme a snažíme sa stať niekým, kým už sme. Úplne zbytočne mrháme časom, aby sme potom plakali za svojim životom, keď nám zamáva na rozlúčku.

Sme ľudia, čo budia vlastný smútok, aby sa postavil radosti na odpor, pretože ju nedokážeme spontánne prejaviť, aby sme pred ostatnými nevyzerali ako blázni. A v hĺbke duše to všetci chceme urobiť. Tak to urobme. Čo sa nám môže stať? Budeme vyzerať ako blázni. Ale budeme šťastní.

Veď šťastie je to, čo hľadáme. Práve sme ho našli. Šťastie je v pochopení, že blázon je ten, kto sa snaží vyzerať normálne. Čo je vlastne normálne? Byť zamračená, smutná a vyzerať dôležito?

Potom chcem byť radšej blázon. Smiať sa, tešiť sa a robiť všetko tak, ako to cítim.

A čo vy?

Teším sa na vaše komentáre.

S láskou Zuzana zo Zeme Slobody

Mojim poslaním je prekonávať strach. Baví ma pomáhať ľuďom nájsť Zem Slobody, kde sa strach mení na pokoj v duši. Môj príbeh si prečítajte tu>>
Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Vaše osobné údaje budú použité iba pre účely vyriešenia vašej otázky. Zásady spracovania osobných údajov