Si na dne? Poviem ti tajomstvo.

Byť na „dne“ nie je tragédia. Je to zastávka. Tu si uvedomíš KTO SI, KDE SI a ČO MUSÍŠ ZMENIŤ.

Poďme si to priblížiť

Ráno vstaneš a uvedomíš si, že si unavená. Už len pomyslenie na to, čo všetko musíš dnes urobiť, ťa unavuje. Sú to úplne obyčajné veci, ktoré robíš denne a niektoré možno aj rada. Ale je ich príliš veľa. Kde si tam ty? Tvoje priania, tvoje radosti, tvoj oddych? Nevidíš ich tam. Nikdy sa do dňa nezmestia.

Všetko ti padá z rúk. Myseľ ti nefunguje. Všetko, čo robíš automaticky, ti zrazu nedáva zmysel. V tejto chvíli si si istá, že žiješ život niekoho iného. Toto nie si ty. Hlavou ti chodia otázky a odpovede: „Čo to robím? Kde to som? Toto nie je život, ktorý chcem žiť. Cítim sa unavená, nespokojná, nemám radosť, ale pocit zahltenia. Robím stále to isté a nič z toho ma nedobíja“.

Túžiš to zmeniť i nezmeniť. Vlastne…nevieš čo chceš. Či to vôbec má zmysel. Nemáš na to náladu ani energiu. Vôbec nevieš, čo by si mala urobiť.  Nevidíš cestu. Žiaden smer nevedie k nádeji, že sa niečo zmení. Sadneš si a zrazu zistíš, že sedíš na „dne“.

Máš pocit, že je to katastrofa? NIE JE.

Sedieť na „dne“ je to najlepšie, čo v takejto chvíli môžeš urobiť. Neboj sa, nezbláznila som sa. Momentálne nemôžeš urobiť nič. A preto nič nerob. Pekne seď na dne a užívaj si to. Rezignácia je úľava. Nemáš silu niečo riešiť. Máš čas pre seba. Máš čas dobiť sa.

Byť na „dne“ je pohodlné. Keďže nevidíš východisko, nemusíš nič riešiť. Konečne sama sebe dovolíš nič nerobiť. Môžeš si oddýchnuť. A čo je vysoko pozitívne, už nemôžeš nikam spadnúť. Hlbšie ako na dno to nejde.

Fotka od značky: Free-Photos

Keby si teraz mala možnosť vidieť bunky tvojho tela, videla by si, ako sa im uľavilo, že si to konečne vzdala. Aj by si urobili oslavu, ale musia makať, kým sa zasa rozhodneš niečo riešiť a prekaziť im robiť to, čo je pre teba správne.

Tento okamih je veľmi vzácny, preto ho neber tragicky, ale teš sa, že prišiel. Chceš vedieť prečo? Je to chvíľa, kedy konečne všetko vzdáš a prestaneš vzdorovať Vesmíru. Začneš počúvať svoju dušu. Zistila si, že ideš nesprávnym smerom. To nie je tragédia. Je to tvoje šťastie. Niekedy sa musíš zrútiť, aby si pochopila.

Vesmír vie, čo robiť. Nechá ťa chvíľu konať, i keď ideš proti nemu. Ak to však nepochopíš sama, zloží ťa. Toto je ono. Rezignovane sedíš a vnímaš prítomný okamih. Počúvaš ticho. Možno plačeš, čo je skvelé. Prečistíš si oči a uvoľníš emócie. Teraz sa nevieš tešiť, ale pamätaj, že toto je bod, kedy môžeš ísť už iba hore.

Zostaň na dne tak dlho, koľko potrebuješ. Nie však pridlho. Neľutuj sa. Iba vnímaj svoje pocity a tvoja duša ti povie, čo máš robiť. Nemaj obavy. Zistíš kadiaľ ísť. Nehľadaj žiadne možnosti. Nemáš predstavu, čo všetko je možné. Dôveruj. To stačí. Ja viem. Myslíš si, že to všetko krásne znie, ale tebe vôbec nie je jasné o čom to rozprávam. A možno aj vieš o čom rozprávam, no ako to máš urobiť to vôbec netušíš.

Dôveruj? V čo? Komu? Prečo?

Mne pomáha, keď si poviem niečo v tomto zmysle:

Neviem ako mám vyriešiť........................... (doplň si, čo chceš riešiť). Dôverujem môjmu podvedomiu, že nájde riešenie. Odovzdávam tento problém ( situáciu ) do jeho rúk, a viem, že všetko vyrieši pre moje najvyššie dobro a pre najvyššie dobro všetkých. Moje podvedomie pozná odpoveď a odhalí mi ju v najvhodnejší čas. Ďakujem.

Týmto dáš signál podvedomiu, aby začalo googliť a našlo riešenie. A nájde ho. Ver tomu. Vzdaj sa svojich ideálnych predstáv, ako by to malo prebiehať. Čo sa ti zdá úžasné vo filme, nemusí byť úžasné v tvojom živote. Všímaj si maličkosti. Choď na prechádzku a dívaj sa pod nohy. Čo tam vidíš? Kamienky, ktoré sú úplne obyčajné a pritom také dokonalé. Tráva, ktorá je mäkká, suchá, či mokrá, plná života, kvetov, chrobáčikov.

Zodvihni hlavu a pozri sa na oblohu. Každou sekundou je iná. Chvíľu ju pozoruj. Je to nádherné nebeské divadlo. Tie oblaky sú jedinečné a sú také iba raz. Občas sú ako barančeky, občas ako biele ťahy štetcom. Slnko ich pri západe sfarbuje do nádherných farieb. Oranžová, ružová, fialová na pozadí modrej oblohy, ktorá sa zrazu zachmúri a zmení tú nádheru na ťažké šedé mraky.

Prší dážď, aby dal životodárnu vlahu zemi. Zem dáva energiu rastlinám. Rastliny vyrábajú kyslík pre ďalší život. Pre tvoj život. Nič nie je zbytočné. Nič nie je zlé. Všetko sa deje, aby si mohla žiť na krásnej planéte, ktorá ti dáva úplne všetko, čo potrebuješ. Uvedom si to. Vychutnaj si to. Načerpaj z toho energiu.

Fotka od značky: Free-Photos

Zabúdaš na tieto zázraky. Berieš ich ako samozrejmosť. Možno stratu času. Nadávaš na dážď, pretože ti zmokol tvoj krásny účes, alebo drahý kabát. Nadávaš na veľké teplo, veľkú zimu, vietor… Nič nie je správne. Áno. Nič nie je správne v tvojej hlave. A teraz bez urážky. Ak takto vnímaš svet, je niečo v tebe veľmi nesprávne.

Pretože všade okolo teba sa dejú veci správne a dokonalo. Vesmír to inak nevie. Všade okolo teba vládne harmónia a jediným neharmonickým prvkom si ty. Vzdoruješ zákonom prírody a chceš ich zmeniť. Nezmeníš ich. Prečo plytváš časom a svojou drahocennou energiou? Ak by sa ti to aj podarilo, všetko by sa zrútilo.

Vesmír je našťastie mocnejší a nikdy nedovolí, aby to ktokoľvek narušil. Preto ťa položil na lopatky a vnútil ti uvedomenie.

„Uvedomenie“ je brána k tvojmu šťastiu. Za ňou je cesta do Zeme Slobody. Tvoj návrat domov. Je čas na rozhovor s vlastnou Dušou. Na dne si ju vypočula. Uvedomila si si, čo sa deje a už vidíš nejasnú cestu. Čo chceš povedať svojej Duši?

Možno vieš a možno vôbec netušíš. Skús to takto:

  • Požiadaj ju o odpustenie, že si ju ignorovala. Išla proti nej a teda aj proti sebe.
  • Povedz jej čo cítiš. Nechaj všetko vyjsť von.
  • Popros ju o vedenie.
  • Vyslov jej dôveru.

Tu je príklad, akoby to mohlo vyzerať

Duša, odpusť mi prosím všetko, čím som sa voči Tebe previnila. Viem, že sa necítim dobre, cítim prázdno a nedostatok lásky, lebo idem proti Tebe i proti sebe. Proti nášmu poslaniu. Prijímam toto poslanie, pre ktoré som sa narodila. Veď ma prosím. Dôverujem Ti. Ak pôjdem proti nám, zastav ma. Ďakujem, že som kto som a za to, kde som. Dnes si uvedomujem, že je to tak správne a má to svoj zmysel. Ďakujem, ďakujem, ďakujem.

Keď sa zase raz ocitneš na dne a tvoj strach ťa bude presviedčať, že je to strašná situácia, z ktorej nie je východisko, budeš vedieť, že je všetko v najlepšom poriadku. Len si toho priveľa pohnojila a cez ten prales nezmyslov, nevidíš cestu. Budeš sedieť na dne tak dlho, kým to bude treba. Užiješ si rezignáciu a konečne necháš Vesmír robiť svoju prácu.

On všetko poskladá tak, ako to má byť. Niekedy to môže trvať dlhšie. My ľudia totiž vieme všetko tak porozhadzovať a pokombinovať, že s tým má niekedy naozaj veľa práce. Buď trpezlivá. Keď sa ti zdá, že sa nič nedeje, to neznamená, že sa nič nedeje. Vo vesmíre NIČ neznamená nič. Je to VŠETKO.

Vo vesmíre NIČ neznamená nič. Je to VŠETKO.

NERIEŠ. NECHAJ PLYNÚŤ. Toto opakujem stále, pretože je to dôležité. Mysli na to každý deň . A jedného dňa to budeš vedieť aj urobiť. Si na tomto svete pre nejaký účel. Ak nevieš, čo to je, netráp sa tým. Zistíš to, keď budeš na to pripravená. Teraz je dôležité vedieť, že tu nie si preto, aby si trpela. Trpíš vlastným pričinením. Nikto za to nemôže. Iba ty. A iba ty to môžeš zmeniť.

Vieš čo ti v tom bráni? Zase iba ty. Tvoje staré vzorce myslenia, ktoré ti v detstve i počas dospievania vnútilo tvoje okolie a ty si ich prijala za svoje.

  • Máš pocit, že nikdy nič nedokážeš? Nie je to pravda. Iba si to myslíš.
  • Nezaslúžiš si byť šťastná? Nie je to pravda. Iba si to myslíš.
  • Nedokážeš niečo, čo by si chcela? Dokážeš to. Iba si myslíš, že nie. Ktosi ti to v minulosti povedal a ty si tomu uverila. Teraz musíš uveriť, že to dokážeš.

Príklad z môjho života

Učila som sa bicyklovať dlhšie ako iné deti. Myslela som si, že nikdy nedokážem šoférovať auto, pretože som panikár a nemám na to. Mám strach. Nebola to pravda. Šoférujem auto veľké aj malé. A teší ma to. Nebol to môj strach. Bol to strach niekoho iného. Nesprávny vzorec, ktorý som zrušila. Ako viem, že som ho zrušila?

Takto: Dnes pilotujem lietadlo

Vždy som sa bála vody. Ponoriť sa bolo pre mňa niečo hrozné. Pocit úzkosti, ktorý som pod vodou mala bol taký veľký, že som radšej k vode ani nechodila. Nebol to pre mňa zážitok. Dnes šnorchlujem a užívam si to. Dokonca sa potápam s fľašou. Mám obrovský rešpekt, ale dokážem to.

Čo nedokážeš ty? Napíš si to. A pod to si napíš, čo sa stane, keď to skúsiš? Prečo by si nemohla? Môžeš všetko. Tak to urob. Začni od jednoduchých vecí. Nemusíš hneď skákať z lietadla ani ho pilotovať. Môže to byť hocičo. Skús to a uvidíš, že to dokážeš. To potom zlomí v tebe tú bariéru, ktorá ti bráni žiť slobodný život a robiť čokoľvek.

Byť na dne je cesta k uvedomeniu. Považuj svoje dno za oddychovú miestnosť, kde sa dobiješ a pôjdeš ďalej silnejšia, múdrejšia a uvedomelejšia.

Zuzana zo Zeme Slobody

Mne pomáha, keď si poviem niečo v tomto zmysle:

Neviem ako mám vyriešiť........................... (doplň si, čo chceš riešiť). Dôverujem môjmu podvedomiu, že nájde riešenie. Odovzdávam tento problém ( situáciu ) do jeho rúk, a viem, že všetko vyrieši pre moje najvyššie dobro a pre najvyššie dobro všetkých. Moje podvedomie pozná odpoveď a odhalí mi ju v najvhodnejší čas. Ďakujem.

Mojim poslaním je prekonávať strach. Baví ma pomáhať ľuďom nájsť Zem Slobody, kde sa strach mení na pokoj v duši. Môj príbeh si prečítajte tu>>
Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Vaše osobné údaje budú použité iba pre účely vyriešenia vašej otázky. Zásady spracovania osobných údajov