Mojim poslaním je prekonávať strach. Baví ma pomáhať ľuďom nájsť  svoju Zem Slobody,  kde sa strach mení na pokoj v duši.

Môj príbeh ako som sa rozhodla prekonať svoj strach

Rada robím veci vlastným spôsobom. Napriek tomu, že sa to niekomu nepáči. Dnes som si vedomá svojej podstaty, toho kto som a nehanbím sa priznať i tienisté stránky môjho “JA”. Má ich každý, tak nevidím dôvod, prečo s tým mať problém.

Viem, že dokážem čokoľvek, ak sa rozhodnem to dokázať a vždy mám možnosť rozhodnúť sa inak. Nie je to zlyhanie. Nič nemusím. Napriek obrovskému strachu som odhodlaná urobiť krok do neznáma. Uvedomujem si svoj strach, nebojujem s ním.

Je to iba ilúzia vygenerovaná mojou mysľou, ktorá je plná programov rôznych strachov, teda strachov niekoho iného.
Viem to a tak vykročím krok za krokom až do cieľa. Som slobodná a užívam si obyčajné i neobyčajné dary života. Ak som nešťastná nechám to prejsť so všetkým, čo k tomu patrí - hnev, zlosť, slzy.

Je to tak v poriadku. Neviním sa za to. Nič nie je dobré ani zlé. Iba je. Ak sa ma dnes niekto opýta či som šťastná, tak poviem:

Vždy som šťastná, iba občas o tom neviem.

Tridsaťsedem rokov to bolo inak. Bála som sa všetkého. Aj bicyklovať som sa naučila neskôr ako iné deti. Keď som bola v kolektíve, po čase som začala cítiť, že tam nepatrím. Nepremýšľam ako oni, nechcem robiť veci, ktoré robia oni. Mám strach, že zlyhám, nedokážem to, budem na smiech.

Preto som vždy ušla a bola radšej sama. Nikdy som kvôli strachu nelyžovala, neplávala, nešnorchľovala, nechodila na výlety a v detskom tábore to bol pre mňa trest boží. Videla som sa ako škaredá, tlstá, šedá myš, takže niet divu, že ma aj sebavedomie radšej obišlo.

Ak som náhodou mala so seba chvíľu dobrý pocit a začala si veriť, hneď pricupital nejaký dobrák, ktorý ma schladim ironickou poznámkou a zabil aj ten mikroskopický kúsok môjho sebavedomia.

Píše sa rok 2010. Mám 37 rokov a definícia môjho života znie: “360 dní hrozných, 5 dní možno dobre”. Strach ma sprevádza všade. Nebaví ma žiť. Som unavená svojim ustráchaným životom, podriaďovaním sa každému, pretože som dobré a slušné dievča, ktoré nevie povedať NIE.

Mnohokrát som chcela zomrieť, pretože som nevidela dôvod prečo tu som. Môj život nemal žiaden význam. Nebol ničím zaujímavý. Nevedela som si vspomenúť na žiadnu peknú chvíľu môjho života. Akoby žiadne neboli. Trpela som depresiami, cítila som sa zle.

Ráno som vstávala z postele a mala som pocit, že mám osemdesiat rokov. Všetko ma bolelo. Môj negatívny pohľad na svet vysal zo mňa všetku energiu.

A vtedy prišiel deň, keď môj manžel povedal: “ Chcem si urobiť pilotné skúšky. Urob si aj ty.” Pozrel na mňa. Moja reakcia: “ V žiadnom prípade. To nemôžem dokázať. A prečo by som to robila? Nemám to v krvi. Neexistuje”.
A potom povedal vetu, ktorá zmenila môj život:

“Urob konečne niečo s tou tvojou posratosťou”

Zostala som ticho. Stále som jeho slová počula v hlave a nemohla sa ich zbaviť. Asi po hodine som povedala, že to aspoň skúsim. Keď to nepôjde, tak to nepôjde a skončím. A ono to šlo. Strach som mala príšerný, mnohokrát, ale dokázala som to. Bolo to moje najväčšie víťazstvo v mojom živote.

Sama som pilotovala lietadlo. Dokázala som vzlietnuť a pristáť. Niečo, čo som si myslela, že nikdy nemôžem dokázať. Nikdy ma ani nenapadlo, že by som sa o niečo také pokúsila. Prvýkrát v živote som dostala príležitosť niečo dokázať a využila som ju. Odvtedy viem, že dokážem čokoľvek ak sa rozhodnem to dokázať.

K Vianociam som dostala knihu TAJOMSTVO od Rhondy Byrne. Začala som ju čítať a vravela som si, že je to americká hovadina, ktorá nemôže fungovať. Čítala som ďalej s presvedčením, že urobím experiment a od 1.1.2011, mimochodom krásny dátum, začnem poznatky z knihy aplikovať do života a zmením seba, negatívneho pesimistu na šťastného človeka.

  • Po dvoch týždňoch snaženia som skonštatovala, že sa to nedá, pretože okolo mňa sú iba naštvaní ľudia a sama to nedám. Hlavou mi prešla otázka: “dokážeš pilotovať lietadlo a toto nedokážeš?”
  • Skúšala som ďalej. Prečítala množstvo podobných kníh a z každej som si vzala niečo, čo som začala používať. Mojou najväčšou zbraňou sa stal ÚSMEV. Neuveriteľné ako to zaberá. Prístup ľudí ku mne sa zmenil. Prišla radosť do môjho života.

Spätná väzba od okolia voči mojej osobe hovorila o usmiatej žene, ktorá rozžiari priestor, do ktorého vkročí. Také pocity som nikdy nemala. Vidieť úsmev a radosť v tvári iného človeka, pretože ma vidí, bol liekom pre moju dušu. Začala som si pripadať normálna. Som človek ako všetci ostatní.

Študovala som ďalšie knihy. O stravovaní, meditácii, duši, tichu, o podstate bytia. Začala som cvičiť jógu, pravidelne, praktikovať rýchlu chôdzu, hoci celý život mi slová šport a cvičenie vôbec nič nehovorili. Spracovaný strach mi priniesol lepšie zdravie telesné i duševné.

Zbavila som sa panických atakov, arytmie, bolesti v krížovej chrbtici, schudla som o dve veľkostné čísla. V štyridsiatich dvoch rokoch som sa cítila lepšie ako v dvadsiatich. Môj pilotný lekár mi potvrdil tep srdca športovcov a o to som sa ani nesnažila.

  • Dnes cvičím na letisku pred hangárom, napriek tomu, že sa všade okolo pohybujú ľudia, čo by som pred rokmi určite neurobila. Strach a komplexy, by mi to nedovolili. Našla som záľubu zdolávať to, z čoho mám strach. Naučila som sa šnorchľovať, potápala som sa s fľašou.

Keby ste ma poznali pred rokmi povedali by ste, že to nie je možné. Vodu som nikdy nemusela a byť pod hladinou ma desilo. No šnorchľovať sama vo vodách Indického oceánu bolo pre mňa oslobodzujúcim zážitkom. Je úžasné cítiť sa byť človekom. Byť jednou z vás. Patriť k ľuďom. Robiť všetky tie ľudské veci a nebáť sa.

Vidím, že moje vhľady do životov mojich priateľov im pomáhajú meniť život k lepšiemu. Pozorujem koľko ľudí ovláda strach. Preto som sa rozhodla zdieľať svoje skúsenosti s tými, ktorí chcú riešiť problém so strachom a byť vždy šťastnými a iba občas o tom nevedieť.

Môj prístup k ľuďom ako ľudským bytostiam s vedomým ich jedinečnosti i nedokonalosti a uvedomovaním si nedokonalosti vlastnej, mení ich životy. Učím ich milovať samých seba, aby mohli milovať iných, ukázať okoliu, že aj oni sú tu. Nebáť sa to ukázať. Učím ich povedať NIE, keď to tak cítia.

Dnes viem, že všetko je možné, len to nemožné trvá o trochu dlhšie

Dnes viem, že všetko je možné, len to nemožné trvá o trochu dlhšie

Dnes nie som žena, ktorá sa všetkého bojí. 

Som Zuzana zo Zeme Slobody.