More ako dôkaz premeny všetkého

Sedím na pláži s koralovým pieskom a krištáľovo čistým oceánom. Jeho šumenie a vanúci vietor ma privádzajú do prirodzene meditatívneho stavu. Aj do stavu zamyslenia sa nad premenlivosťou života a všetkého v ňom. Vlny mi obmývajú nohy a je to krásny rozhovor s prírodou úplne bez potreby slov.

Napojenie sa na vesmír. Cítim sa byť jeho súčasťou. Toto všetko si uvedomujem aj doma v reálnom kolobehu života, v prírode a vo všetkom okolo. No tu je zjavná tá neustála premena v každej jednej morskej vlne. More sa mení každou stotinou sekundy a môžeme to vidieť v priamom prenose. Je iné v každej danej chvíli.

A toto vedomie ma napĺňa pokojom i pochopením o čom život je. O neustálej premene všetkého. Nič nemôže stagnovať. Ani ľudské telo, myseľ a bytie. Každou sekundou sme iní. Ak si to uvedomíš, začneš chápať podstatu. Môžeš sa začať dívať na všetko okolo seba i v sebe tým skutočným zrakom.

My všetci máme tú česť tu byť a voľbu nakladať so svojim bytím podľa seba. Často však nie sme ochotní byť kým sme a túžime byť niekym iným. Vlastniť stále viac zbytočností, aby sme sa mohli cítiť  byť lepší ako ostatní. Aj toto môže byť dobrá voľba, pretože nás privedie k pádom a môžnosti uvedomiť si, že musíme niečo zmeniť.

 A k ďalšej voľbe: zmeniť to alebo nezmeniť to.

Ja som sa rozhodla zmeniť to. Žiť v súlade s vesmírom, s prírodou, pretože som ich súčasťou. Vesmír a jeho pravidlá fungovania sú v zmenšenej miere v nás. Naše telo je zmenšený vesmír. Celé roky porušujeme jeho pravidlá a snažíme sa mu diktovať ako má fungovať. Dospejeme do veku, cca štyridsať rokov, a niečo sa zlomí.

Naše telo už nefunguje ako by sme chceli. Začína bolieť. Hovorí nám, že sme niečo urobili zle. A ver, či never, je to skvelé, že nám to hovorí. Nemusíš ho počúvať, ale ak sa rozhodneš počúvať a začneš s ním komunikovať, povie ti, čo máš robiť a tvoj život sa zmení v nádheru v celej svojej podstate.

Ja viem, teraz myslíš na to, že mu nerozumieš. Niečo ťa bolí, ale ty nevieš, čo s tým môžeš urobiť. Vieš iba to, že musíš ísť k lekárovi a papať tabletky, alebo si dať niečo vyoperovať.

Toto vôbec nemusíš.

Keď sa rozhodneš počúvať, budeš veľmi chcieť a necháš to plynúť, naučíš sa to. Najlepšia cesta k sebe je TICHO. Nemusíš dokonalo meditovať, stačí sadnúť si niekam, kde ťa nikto nebude rušiť, najlepšie v prírode alebo v záhrade, kde máš priamy kontakt s vesmírom, a byť ticho. Vnímať svoj dych, zvuky okolo seba, dotyky vetra, dažďa. Nepremýšľaj nad nimi, iba ich vnímaj.

Ak ti myseľ ubehne k problémom, ktoré ťa trápia alebo k čomukoľvek, nevadí. Vráť sa späť a vnímaj svoj dych a zvuky okolo a tak stále dokola. Jedného dňa zistíš, že si v tichu a cítiš sa skvelo, užívaš si to a tvoja duša si to vyžiada vždy, keď to bude potrebovať. Začneš vnímať potreby svojho tela a ono ťa bude viesť.

zdroj: www.martinus.sk

Na tejto ceste ti môže pomôcť aj skvelá kniha, ktorú práve čítam od Zuny Vesan Kozánkovej “TAO cesta ku zdraviu”. Už som toho prečítala mnoho na tému strava, telo, čínska medicína, ajurvéda….no všeličo. Vzhľadom na celoživotný problém s trávením, skúšala som sa riadiť raz tým, inokedy iným. Viem, čo mi funguje a čo nie. Nedávno som si zadefinovala svoje doterajšie skúsenosti takto:

Striedmosť vo všetkom. V stravovaní, v prežívaní emócii. Žiadne veľké extrémy.

A vesmír ma priviedol ku knihe TAO cesta ku zdraviu. Je tam všetko, čo potrebujem vedieť, aby som mohla naplniť svoj cieľ, ktorým je byť zdravá, vitálna, pružná a šťastná do vysokého veku. Táto kniha je návod ako sa k tomu dopracovať.

Túžim si život užívať bez liekov a lekárov. Naplno v súlade s prírodou, pretože či chceš alebo nie, inak to nejde. A ďalšia pomôcka ako sa k tomu dopracovať je minimalizmus. Tu ti odporúčam skvelý blog minimalistka.sk. Sú tam skvelé články. Určite ti otvoria pohľad do iného vnímania reality v konzumnom svete, v ktorom žijeme.

A keďže je všetko iba o nás ako si vytvoríme svet, v ktorom žijeme, skús prispieť svojou trochou k lepšiemu a krajšiemu svetu. Toto je ťažké pre mnohé z nás. Ale ku mne to prišlo samo. Vlastne som si to pritiahla do života ako všetko. Všetkým sa nám to vlastne takto deje.

Jedného dňa som pocítila presýtenosť vo všetkom. Preplnená skriňa oblečením, z ktorého nosím iba niekoľko vecí dokola. A nemám si čo obliecť. Toto asi pozná každá z nás, alebo aspoň väčšina. Všade, kam som sa pozrela, či doma, či v práci, všade bolo množstvo vecí.

A vôbec som nevedela kde začať, aby som v tom urobila poriadok. “Všetko sa raz zíde”. V tom som vyrastala a dlhé roky ma to ovplyvňovala. No začala som toho mať plné zuby a povedala som si:

“DOSŤ”

Stačilo. Chcem s tým niečo urobiť. Túžim mať iba to, čo naozaj potrebujem. Nemám rada upratovanie a preto chcem mať málo vecí okolo seba. Prišiel mi do cesty minimalizmus. “AHÁ”, prebehlo mi hlavou, “ toto je to, čo hľadám”.

Blog minimalistka.sk a skvelá kniha od Márie Kondo “Kúzelné upratovanie“ . Túto knihu som zhltla. Naučí ťa vyhádzať z domu, čo nepotrebuješ a uložiť to, čo ti zostalo tak, aby to malo zmysel, bolo to pekne uložené a prehľadné.

Už som s tým aj začala a priznám sa, že vyhodiť niektoré veci je ťažké, no po každom vyhodenom vreci oblečenia a zbytočností som mala povznášajúci pocit a svet sa mi zdal farebnejší, ľahšie sa mi dýchalo. Pocítila som vnútorný pokoj.

Keď píšem tieto riadky som na dovolenke a počúvam šum mora, no moja duša sa teší, na návrat domov, pretože túži pokračovať v očistnom rituály a vyhádzať z domu zbytočnosti, ktoré tam ešte čakajú.

Pri tomto očistnom procese, pretože naozaj úzko súvisí s tým, čo máš v hlave, často pocítiš strach. Strach zbaviť sa minulosti. Či už sú to pekné, či nepekné spomienky. Je to pripútanosť. Musíš ju prelomiť, zbaviť sa jej, ak chceš byť slobodná. Inak to nejde. Strach z neistoty, z toho, že ti to, čo vyhodíš bude chýbať. Je to hlúposť. Nebude ti to chýbať. Ak bude, kúpiš si to.

Ver mi, toto nie je o peniazoch. Zamysli sa nad tým koľko si zaplatila za tie zbytočnosti, čo máš doma. To boli vyhodené peniaze. Ak niečo potrebuješ, to nie je drahé. Ak to nepotrebuješ, aj 1 euro je veľa. Urob to pre seba. Osloboď sa. Maj iba to, čo ti prospieva. Prestaň byť otrokom vecí, otrokom tejto doby, ktorá ťa stále k niečomu núti.

Aby si mohla byť šťastná musíš vlastniť to a potom to a ešte viac… pochop, že práve to je tvojim nešťastím. Šťastie a sloboda je vlastniť, čo najmenej, nebyť závislá na ničom a na nikom. Sloboda vonia jednoduchosťou a chutí ako láska.

Ako chutí láska?

To je veľmi ťažko opísateľné, pretože každý má s láskou spojené iné predstavy, vône a chute, každopádne si myslím, že je to stav blaženosti, pokoja v duši, spokojnosť so všetkým, čo príde. Láska je v tvojich očiach a pri pohľade na svet ju každý a všetko cíti a vracia ti ju späť. Láska chutí po láske a spokojnosti so sebou samou. Nič nerieši iba je.

Ako chutí láska

Iba som a to je veľmi mnoho.

Žijem rada a veľmi stroho.

Mám tu česť tu byť a dýchať,

dnes už mám aj odvahu pred svetom sa nezamykať.

Viem ako chutí láska.

Nedá sa to povedať , je možné len cítiť.

Nemožno ju zapredať a nedá sa chytiť.

Ak ťa láska objíme, pochopíš úplne všetko.

Všetky jej pravidlá, aj bytie tvojich predkov.

Možno iba na okamih, no budeš si istá,

že toto je pravá láska, bezpodmienečná a čistá.

Uchovaj ju v srdci. Nenechaj ju odísť.

Navždy bude s tebou, ak sa nerozhodneš odísť.

Láska chutí ako ty. Láska to si ty.

Ak si kreatívna a citlivá duša, určite ťa poteší moja zbierka básní, ktorú som nazvala *TERAZ*. Tu ju nájdeš >>

 

s láskou Zuzana

Mojim poslaním je prekonávať strach. Baví ma pomáhať ľuďom nájsť Zem Slobody, kde sa strach mení na pokoj v duši. Môj príbeh si prečítajte tu>>
Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Vaše osobné údaje budú použité iba pre účely vyriešenia vašej otázky. Zásady spracovania osobných údajov